Spiritualita a psychológia

Mojžiš sa pred viac ako 3 tisíc rokmi tak dlho rozprával s Hospodinom, až mu z toho žiarila tvár a musel si ju potom zakrývať závojom. Budhovi sa podarilo v 6. storočí pred n. l. prepracovať k osvieteniu a nirváne. Ježiš sa na prelome letopočtov premenil na hore Tábor a neskôr sa učeníkom dokonca zjavil po svojej smrti v zmŕtvychvstalom tele. K Mohamedovi v 7. storočí prehováral anjel Gabriel a diktoval mu pasáže Koránu. Všetci títo zakladatelia svetových náboženstiev zázračne rozšírených po svete boli v priebehu staroveku, stredoveku a ojedinele aj novoveku nasledovaní radom nasledovateľov s dokladovanými mimoriadnymi schopnosťami — od apoštolov, rabínov, duchovných, cez mystikov, až po jogínov, či askétov.

Môže dnešný, racionálne založený človek pochopiť, prečo a ako konkrétne sa udiali takéto udalosti sprevádzajúce ľudstvo počas celej jeho známej histórie? Nedospeje v kritickom uvažovaní nevyhnutne k záveru, že ide o klam a naivitu nevzdelaných historických ľudí. Alebo je odkázaný len na iracionálnu nevedomú vieru, či potrebu transcendencie? A ak je aj možné racionálne vysvetliť podobné fenomény, je možné rozvinúť, resp. posunúť schopnosti ľudskej psychiky smerom k náboženským velikánom minulosti? Kde sú vlastne hranice rozvoja ľudskej psychiky?

Moderná psychológia vo svojej krátkej histórii tiež zaznamenala zvláštne schopnosti. V individuálnych prípadoch sú zdokladované napr. u mnemonikov, synestetikov, eidetikov, savantov, sugestibilov, hypnotizovaných, meditujúcich, autistov atď. Celkovo však psychologická veda 20. storočia mala tendenciu vytlačovať skúmanie spirituálnych fenoménov mimo oblasť svojho skúmania s onálepkovaním parapsychológia. Ale ak si nezaujatý psychológ pospája už len „oficiálne” vedecky doložené prípady mimoriadnych schopností, musí pripustiť, že hranice ľudského nevedomia sú značne širšie, ako by sa zo psychológie primárne zaoberajúcej sa štatistickým populačným priemerom a riešeniu bežných psychických problémov mohlo prvoplánovo zdať.

Ako akademický psychológ som sa výskumne venoval témam spojeným s uvedenými otázkami, primárne s možnosťami nevedomia, medzi iným napr. zmeneným stavom vedomia, lucidnému snívaniu, vedomému zaspávaniu, podprahovému vnímaniu a pod. Vďaka tomu som presvedčený, že dozrel čas, že sa hlavnoprúdová psychológia so svojím vedeckým aparátom môže plne kompetentne a bez prímesi iracionálnej predpojatosti pozrieť na oblasť spirituality a jej súvisiace témy, mimo iné napr. na potrebu transcendencie, meditačné, zmenené, či rozšírené stavy vedomia, mystické zážitky, spirituálne vnímanie a ďalšie podobné fenomény.