Poradie

Je zrejmé, že naša teória je s Piagetovou vo veľmi dobrom súlade. V našej teórii človek prechádza vývinom z egocentrickej pozície otvorenej a závislej smerom k sociálnemu prostrediu až k ukotveniu vo svojej vlastnej individualite, zhruba v postupnosti rodičia, autority, rovesníci, ja. To v prípade morálky plne zodpovedá rozdeleniu na heteronómnu - autonómnu čo do kvality i poradia. Vo vzťahu k tejto Piagetovej téze je zvlášť výrazným miestom v našej teórii 2. kritické obdobie vo veku 8 až 10 rokov, kedy sa dieťa preorientováva z asymetrických sociálnych vzťahov na symetrické, čoho vnútornou príčinou je myšlienkové odpútanie od autorít. Tu niekde treba hľadať prvý prechod od heteronómnej k autonómnej morálke v Piagetovom zmysle. Čo by sme však mohli namietať Piagetovej teórii, že jeho vývin autonómnej morálky sa končí príliš skoro (pozri teórie Bulla a Muszynského).

Je tiež evidentné, že i Piagetove štádiá používania pravidiel zodpovedajú ekvivalentom v našej teórii. Prvé dve - motorické a individuálne ako aj egocentrické korelujú s naším členením prvej, senzualizačnej etapy. Druhé dve - štádium začínajúcej spolupráce a štádium kodifikácie pravidiel zasa korelujú s našou druhou, socializačnou etapou. Spolupráca bez socializácie je nemysliteľná, čo nie je potrebné ďalej rozvíjať. Menšie upresnenie potrebuje len kodifikácia pravidiel, ktorá súvisí s nástupom intelektových schopností, v zmysle našej teórie s oddeľovaním resp. nadobúdaním nezávislosti myslenia od cítenia.

Uverejnené: 4. decembra 2012
Verzia: 4.3