Integrita

    Zhrnutie: integrita je stav harmónie v osobnosti, bez protichodných tendencií a rozporov. Hlavnou prekážkou integrity sú nevedomé vplyvy, preto cesta k integrite vedie cez nevedomie.

Ľudská psychika sa skladá z časti vedomej a nevedomej, ktoré však môžu byť v rozpore. Typicky sa prejavuje, keď človeku emócie hovoria niečo iné ako rozum, keď zažíva kognitívnu dizonanciu, keď musíme ovládať svoje túžby alebo keď ho priťahuje niečo, z čoho má výčitky svedomia. Odporovať môžu vedomé chcenia nevedomým túžbam alebo jednotlivé nevedomé túžby jedna druhej (človek sa niečoho bojí, ale zároveň ho to láka a pod.). Takéto prežívanie je pociťované ako vyčerpávajúce a disharmonické.

Protikladom vnútorných rozporov je stav integrity. Ide o harmóniu myslenia, cítenia a konania. Integrovaný človek prekonáva tradičné duality: myslenie je v súlade cítením, spontánnosť splýva so sebakontrolou a vnútorné nie je v rozpore s vonkajším. Nevedomé vzorce sú v súlade s vedomím. Človek je do hĺbky presvedčený o hodnotách, vyrovnaný má konzistentné a konštruktívne postoje, nemusí potláčať žiadnu stránku svojej osobnosti. Miesto pohľadu subjektívneho, založeného na chcení niečoho a nechcení niečoho iného, vníma veci nadosobne. Dokáže ich prijať, aké sú, čo však neznamená pasivitu vo vzťahu k nim. Namiesto premenlivých nálad, ktoré sa vyskytujú u neintegrovaného človeka pociťuje trvalý pokoj.

Cesta za integritou

Zdrojom vnútorných rozporov sú nevedomé vzorce. Človek, ktorý sa usiluje o integritu, ich preto musí skúmať a poznávať, snažiť sa do nich vnášať súlad a vedome ich prepracovávať: musí zaujať postoj transcendencie. Integritu dosahuje spracovávaním prežitých zážitkov. Tie totiž človeka učia často trvalejšie ako abstraktné myšlienky, lebo presahujú do hlbšej vrstvy psychiky. Na úrovni myslenia si, napríklad, môžeme byť vedomí dôležitosti zdravia. Až silný zážitok – ťažká choroba – nás ale o tom presvedčí tak, že táto myšlienka prenikne do emocionality a vedie náš ďalší život.

Základom integrity sú konštruktívne postoje, ktoré človek musí dlhodobo vedome kultivovať, prepájať s emóciami (vychádzať z prežitých zážitkov) a hľadať poučenia, ktoré prejaví vo vonkajšom konaní. Cesta za integritou je preto dlhodobý proces. Buduje sa postupne, počas celého života a do väčšej miery môže byť vybudovaná obvykle až v neskoršej dospelosti. Čistá integrita predstavuje ideálny stav, v praxi je otázkou, do akej miery sa k nej človek priblíži.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0