Sloboda

    Zhrnutie: sloboda je nezávislosť od nevedomia. Je obmedzená, ale postupne ju môžeme rozširovať.

Psychologické a filozofické teórie sa líšia v názore, či je človek slobodný a siahajú od jedného po druhý extrém. Integratívna teória by mala zjednotiť zdanlivo protichodné postoje: vymedziť, v čom je človek slobodný, v čom neslobodný, ktoré faktory o tom rozhodujú a ako sa pomer slobody a neslobody vyvíja. Ukážme si najprv, čo znamená sloboda z psychologického hľadiska.

Vonkajšia a vnútorná sloboda

Sloboda sa často zrovnáva s vonkajšou slobodou. Slobodný je ten, kto môže bez obmedzení napĺňať svoje potreby. Hovorí sa o politickej neslobode, keď človek nemôže prejaviť svoje názory a o ekonomickej neslobode, keď si nemôže dovoliť viesť živobytie na uspokojivej úrovni. Trest odňatia slobody, väzenie, spočíva v obmedzení možnosti pohybu človeka. V poňatí vonkajšej slobody je človek tým slobodnejší, čím viac môže napĺňať svoje potreby, teda čím viac môže robiť to, čo chce.

Vonkajšia sloboda však nie je jedinou podmienkou slobody. Alkoholik, ktorý má bez obmedzení k dispozícii fľašu, nie je slobodný. Môže síce robiť, čo chce, ale je slobodné jeho chcenie? Volí si ho vedome? Možno to tak bolo na začiatku, ale vo fáze závislosti už chcenie prichádza z nevedomia. Prišiel o časť vnútornej slobody. Časť jeho vedomého rozhodovania bola absorbovaná nevedomím a svoje chcenia nemá pod kontrolou.

V poňatí vnútornej slobody je človek tým slobodnejší, čím viac je nezávislý od vlastných pudov a túžob a čím viac si ciele určuje na základe vlastného, vedomého rozhodnutia. Inak povedané, vnútornú slobodu vymedzujeme cez nezávislosť od nevedomia. Čím väčšiu časť svojej psychiky si dokáže človek uvedomiť a hlavne vedome regulovať, tým je slobodnejší. Pre psychológiu je dôležitá práve vnútorná stránka slobody, lebo sa týka psychických procesov a nie vonkajších okolností. Ďalej budeme preto o slobode hovoriť ako o slobode vnútornej.

Sloboda a mozog

Sú však vedomé rozhodnutia skutočne "naše"? Sú skutočne slobodné? Výskumy v kognitívnej neurovede ukazujú, že konanie človeka zásadne ovplyvňujú mozgové procesy, ktoré si neuvedomuje. Často dokonca predchádzajú skutočnému "vedomému" rozhodnutiu. Na druhej strane mnohé javy v ľudskej psychike sú zatiaľ nepredpovedateľné: abstraktné myslenie, komplexné rozhodovanie a tvorivosť. Ide o procesy, ktoré s mozgom zjavne súvisia, ale nevieme, či je mozog v postavení ich zdroja alebo prijímača.

Mnohí neurovedci predpokladajú, že nepredpovedateľnosť je dočasný problém spôsobený nepresnosťou meracích zariadení a je len otázka času, kedy budeme schopní predpovedať celú ľudskú psychiku len z mozgových javov. Ide o hypotézu, ktorá sa môže a nemusí potvrdiť. Bez ohľadu na to, ako sa táto otázka v budúcnosti zodpovie, z psychologického hľadiska sú niektorí ľudia predpovedateľnejší ako druhí, a sú to práve ti, ktorí sú viac závislý od nevedomých procesov. Človek so závislosťou alebo fóbiou je predpovedateľnejší ako človek bez nich, aspoň v danej situácii. Môžeme preto hovoriť o slobode ako o nezávislosti od nevedomia.

Sloboda ako psychologický faktor

Miera slobody – nezávislosti od nevedomia – sa líši u rôznych ľudí a rovnako v priebehu života jedného človeka. Vývin, psychoterapia a osobnostný rast ukazujú, že sloboda sa môže rozširovať. Procesy ako upadnutie do závislosti dokladujú, že človek sa na svojom nevedomí môže stať viac závislým. Úlohou integratívnej teórie je vysvetliť, akým procesom prebieha získavanie a strata slobody – do akej miery je človek slobodný, do akej neslobodný, ako a na základe čoho sa tento pomer mení. V našej teórii preto popisujeme alternatívne scenáre – vedomé voľby, ktoré človek uskutoční, majú dopad na jeho osobnosť a ďalší vývin.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0