Hedonizmus a transcendencia

Ako sa prejavuje ľudská sloboda – nezávislosť od nevedomia? Je to práve spôsob, akým sa stavia k nevedomým obsahom. Z nevedomia prichádzajú chcenia, túžby, odpor, atď. K týmto vplyvom zaujíma človek postoj na úrovni vedomia: niektorým vyhovuje, iné potláča, snaží sa ich zmeniť, vyhýbať sa situáciám, kedy sa vyvolávajú, atď. Človek má na výber z dvoch krajných možností.

Hedonizmus

Prvou možnosťou je pristupovať k dianiu vo svojej psychike subjektívne, vychádzajúc zo sympatií a antipatií. Sympatie a antipatie plynú prevažne z nevedomých vzorcov, aj keď si ich človek môže racionalizovať. Niektoré zážitky (v súvislosti s vecami, situáciami, ľuďmi…) sú človeku príjemné, páčia sa mu a chce ich, iné sú mu nepríjemné a nechce ich. Vedomé schopnosti (myslenie, plánovanie), teda svoju slobodu, môže použiť na zariadenie si života tak, aby mal čo najviac toho, čo sa mu páči a čo najmenej toho, čo sa mu nepáči. Tento postoj nazývame hedonizmom. Hedonista vidí cieľ v zážitkoch, ktoré subjektívne prežíva ako príjemné, resp. menej nepríjemné. Riadi sa vlastnými túžbami, sympatiami a antipatiami. Svoje vedomé konanie používa na spúšťanie nevedomých vzorcov, ktoré mu prinášajú uspokojenie, aj keď navonok si ho môže racionalizovať rôznymi spôsobmi.

Transcendencia

Druhou možnosťou je pozrieť sa na svoje psychické obsahy viac objektívne. Nehľadieť len na to, či sú človeku príjemné alebo nepríjemné, ale klásť si otázky: Prečo ma niečo priťahuje a niečo odpudzuje? Aké má moje správanie dôsledky na iných? Čo spôsobí v dlhodobom hľadisku? Tento prístup nazývame transcendenciou. Človek na ceste transcendencie sa nezastavuje pri pasívnom prežívaní zážitkov. Snaží sa pochopiť ich zmysel v širšom kontexte, sú pre neho prostriedkom, ako nájsť ich objektívny význam. Sympatia a antipatia sú subjektívnymi preferenciami. Človek s transcendenčným prístupom sa snaží zistiť, aké minulé zážitky vyvolali jeho antipatie a sympatie a čo musí zmeniť, aby mu táto nevedomá dynamizácia prestala zasahovať do vedomých procesov a mohol sa rozhodovať viac slobodne. Snaží sa do nevedomých procesov aktívne vstupovať vedomím a nevedomé procesy prepracovávať.

Prejavy hedonizmu a transcendencie

Hedonizmus a transcendencia predstavujú vedomý postoj, vnútornú aktivitu, ktorú človek koná vovnútri, na úrovni psychickej. Aj keď sa s nimi spájajú typické vonkajšie aktivity, nemožno ich k nim priradiť jednoznačne, lebo ten istý čin môže byť robený z rôznych motívov. Športovec na olympiáde môže napríklad vovnútri túžiť po dominancii nad ostatnými alebo sa snažiť svojou účasťou podporiť myšlienku medzinárodnej spolupráce. Časté sú aj zmiešané motívy: človek je čiastočne motivovaný tým, že robí správnu vec, ale zároveň má za to aj odmenu alebo zásluhu, či už v podobe pozitívneho sebaobrazu, spoločenského ocenenia a pod. Pri posudzovaní hedonizmu a transcendencie iba z vonkajších aktivít treba byť opatrný a skúmať vždy vnútornú psychickú dynamiku.

Na druhej strane možno vymedziť všeobecné tendencie alebo popísať extrémy, z ktorých sa dá extrapolovať. Hedonizmus je v krajnom prípade spojený s egoistickým vyhľadávaním subjektívne preferovaných pôžitkov. Môže sa prejavovať v rôznych oblastiach psychiky, podľa zamerania osobnosti: v oblasti cítenia užívaním psychedelických látok, sexualitou zameranou na slasť a nie vzťah, vyhľadávaním adrenalínových zážitkov; v oblasti myslenia jednostranným pohľadom a selektívnou argumentáciou, dokazovaním si pravdy v diskusii, nevôľou pozrieť sa na celkový obraz; v oblasti vôle dokazovaním si dominancie a moci nad druhými až agresivitou.

Transcendencia sa orientuje na aktivity, kde človek presahuje svoje subjektívne túžby a snaží sa vytvoriť niečo, čo je objektívne obohacujúce a rozvíjajúce aj pre ostatných: v oblasti cítenia tvorba umenia, prosociálne aktivity, ochrana životného prostredia; v oblasti myslenia nepredpojaté vedecké bádanie, vyhľadávanie celostných súvislostí s praktickým využitím; v oblasti vôle pomoc druhým, s dôrazom na činný aspekt, aktívnu zmenu pomerov (v oblasti cítenia je pomoc druhým orientovaná na stránku emočnú, súcit a empatiu).

Voľba životnej stratégie

Človek robí množstvo rozhodnutí, keď zaujíma vnútorný postoj ku konkrétnym životným situáciám. Niekde sa prikloní k hedonizmu, inde k transcendencii. Aj keď má istú sféru vedomej slobody, ovplyvňujú ho aj minulé skutky. Opakované rozhodovanie určitým smerom sa automatizuje, stáva sa viac nevedomým procesom, človek je pri budúcej podobnej situácii dynamizovaný viac tým smerom, akým sa rozhodol v minulosti. Voľby v živote človeka nie sú sústavou nesúvisiacich úkonov, ale nadväzujú na seba a stavajú predpoklady pre budúce konanie. Postupne kryštalizuje životná stratégia, tendencia rozhodovať sa viac hedonisticky alebo transcendenčne.

Životné stratégie sa nevyskytujú v čistých formách. V praxi ide o kombinácie hedonizmu a transcendencie, navyše v rôznych oblastiach psychiky môže mať človek odlišné preferencie. Formujú sa postupne, počas celého života, pričom platí, že čím viac je inklinácia človeka sformovaná, tým náročnejšie je ju zmeniť.

Životné stratégie a sloboda

Hoci nevedomé procesy voľbu životnej stratégie ovplyvňujú a predispozície sa u rôznych jedincov líšia, človek túto voľbu robí sčasti vedome, teda slobodne. Na druhej strane má voľba životnej stratégie dopad aj na slobodu. Človek, ktorý sa rozhodne pre hedonizmus, síce môže mať viac rýchleho uspokojenia, stáva sa však čoraz viac závislým na nevedomých vzorcoch. Nebuduje si vnútornú slobodu. Vonkajšie okolnosti mu môžu znemožniť naplnenie jeho túžob, poprípade nevedomé túžby si môžu odporovať, ako to často býva: môže sa určitým objektom cítiť priťahovaný a zároveň mať z neho strach alebo sa tieto vplyvy môžu striedať a pod. Ďalším problémom je väzba na telesné procesy, ktorá je pri hedonizme väčšia ako pri transcendencii (sexualita, krása, telesná sila a zdravie s vekom zvyknú klesať). S regresom tela upadajú mnohé zdroje slasti a človeku hrozí frustrácia a nenaplnenosť, ak s nimi prepojil svoju identitu.

Pri transcendencii sa človek orientuje na to, čo je objektívne, nadosobné, čo ho presahuje, snaží sa niečo vytvoriť a odovzdať ho druhým. Snaží sa meniť vnútorné, nie vonkajšie: budovať konštruktívne a konzistentné postoje, pretvárať nevedomé vzorce tak, aby boli konzistentné s jeho vedomím a aby dobre znášal aj nenaplnenie subjektívnych túžob. Väčšia nezávislosť od telesnosti a nevedomia umožňuje zachovať si slobodu, pocit naplnenia a zmyslu aj do neskorších fáz vývinu.

Ako vyplýva z popisu dvoch životných stratégií, napĺňanie psychických potrieb možno dosahovať rôznymi spôsobmi. Prvý, hedonistický, súvisí viac s nevedomím, telesnosťou, vonkajšou slobodou, rýchlym uspokojením a zameraním na subjektívne a na seba, druhý, transcendenčný, viac s vedomím, psychikou, vnútornou slobodou, trvalým naplnením a zameraním na nadosobné a na celok. Ukážme si, akým spôsobom možno bližšie popísať prechody medzi nimi.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0