Potreby a sublimačné línie

    Zhrnutie: človek má rôzne potreby a môže ich napĺňať rôznymi spôsobmi, ktoré možno zoradiť do sublimačných línií. Najnižšie sú činnosti vykonávané viac nevedome, iracionálne, ku ktorým sa človek cíti pudený a nevie ich ovládať, najvyššie sú činnosti vykonávané vedome, slobodne a s pochopením zmyslu. Podľa životných rozhodnutí sa človek po sublimačnej línii posúva nahor alebo nadol.

Ľudské konanie je navonok veľmi rozmanité. Od uspokojovania základných telesných potrieb cez každodenné aktivity ako práca, hygiena, sociálne vzťahy po umenie, náboženské rituály, objavovanie vesmíru, klonovanie buniek a iné. Všetko sa vyskytuje v rôznych kultúrnych a historických obdobách a kontextoch a prebieha neustálym vývojom. Integratívna psychológia sa snaží medzi rozličnými vonkajšimi formami nájsť vnútornú psychologickú súvislosť. Čo ľudia prežívajú pri napĺňaní potrieb a čo ich k nemu motivuje? Prečo je vôbec priťahovaný vonkajšími objektmi?

Pri napĺňaní psychologických potrieb človek vyhľadáva určitú vnútorne prežívanú kvalitu. Presnú povahu tohto zážitku si uvedomovať nemusí. Na vedomej úrovni cíti, že niektoré veci sú mu príjemné, iné nepríjemné, nevie však povedať, ktoré konkrétne charakteristiky prežívania ho priťahujú na dobrom jedle, adrenalínovom zážitku, hudbe alebo sexualite. Vyhľadávané kvality človek bežne zažíva vo viazanosti na niečo vonkajšie, resp. zakotvené v nevedomom vzorci, čo si nevie privodiť čistou vedomou, vnútornou aktivitou. Sexuálne potešenie je vyvolané dráždením tela, labužnícky zážitok cez chuťové poháriky, pozitívny sebaobraz tým, čo si o človeku myslia druhí a pod.

Kvality vnútorného prežívania sa dajú dosahovať viacerými spôsobmi. Hnev je napríklad charakterizovaný aktivitou, dynamickosťou a silou. Tieto kvality možno nájsť v rôznych vonkajších prejavoch: v krajnom afekte, fyzickom násilí, hádke, ohnivej diskusii, športovom výkone alebo meditačnom vôľovom cvičení.

Vonkajšie prejavy, ktorými človek dosahuje žiadané kvality vnútorného prežívania, možno zoradiť do sublimačnej línie. Na jednej strane ide o formy napĺňana nevedomé, pociťované ako pudenie, užšie súvisiace s telesnou formou, iracionálne (v prípade hnevu afekt a fyzická agresivita). Na druhom konci sublimačnej línie je napĺňanie potrieb spôsobmi vedomými, pociťovanými ako v súlade s vlastnou integritou, menej viazané na telesnoť a s pochopeným významom, prispievajúcim k pocitu zmyslu a naplnenia (v prípade napr. hnevu vnútorná meditačná aktivita).

Čím sublimovanejšie človek potrebu napĺňa, tým menej ju pociťuje ako niečo neslobodné, pudiace ho z nevedomia. Čím sublimovanejšia je potreba, tým viac ju človek pociťuje ako čosi zmysluplné, v súlade s jeho integritou a posúvajúce ho ďalej v osobnom vývine. Je viac aktívny vnútorne, vedome. Tu je potrebné rozlíšiť medzi fyzickými a psychickými potrebami. Hlad je fyzická potreba tela, ale psychicky ho ľudia znášajú rôzne: niektorí su nervózni už po niekoľkých hodinách bez jedla, iní dokážu v pokoji hladovať dni či týždne. Hlad je sám o sebe potrebou fyzickou, ale môže sa naň v rôznej miere viazať potreba psychická.

Dobrá analýza sublimačných línií napovie, prečo sa človeku páčia určité veci a určité nie, prečo niektoré veci chc a iné nie: čo ho priťahuje na partneroch, prečo inklinuje k istým typom hudby, obliekania, umenia a estetiky. Prežívanie vnútorných kvalít sa môže viazať na veľmi rôzne vonkajšie okolnosti a závisí hlavne od individuálnej histórie človeka a jeho predispozícií.

Postup po sublimačnej línii

Poznanie sublimačných línií umožní nielen pochopiť správanie ľudí vo vnútorných súvislostiach, ale dať im aj alternatívy. Človek cítiaci sa v určitej oblasti neslobodne pudený môže identifikovať, o ktorú sublimačnú líniu ide a nájsť si slobodnejší spôsob, akým môže prežívať príslušné kvality.

Na postup po sublimačnej línii nestačí iba navonok vykonávať príslušnú aktivitu. Ide o vykonávať vnútorné úkony s vynaložením vedomého úsilia. Vonkajšia aktivita nie je zárukou, že tieto vnútorné procesy nastanú, ak sa o ne človek neusiluje. Aktivity zoradené na sublimačnej línii nemožno uplatňovať mechanicky, človek musí pochopiť ich vnútorný význam a tvorivo ho aplikovať na podmienky vlastného života.

Postup po sublimačnej línii je náročný aj z iného dôvodu: človek je pri napĺňaní potrieb vedený nevedomými vzorcami, ktoré sú väčšinou hlboko vžité a automatizované. Tieto vzorce obsahujú väzby myslenia, cítenia a konania, ktoré musí človek spoznať (uvedomiť), vedomou aktivitou prepracovať a zautomatizovať. Musí aplikovať transcendenčný prístup a často ide o dlhodobý proces.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0