Zhrnutie

Vedomie a nevedomie

Ľudská psychika sa skladá z nevedomej a vedomej časti. V nevedomí sa nachádzajú vzorce myslenia, cítenia a správania, ktoré sa aktivujú za určitých podmienok. Spúšťanie nevedomých vzorcov človek nemôže vedome ovplyvniť, môže si však uvedomiť a čiastočne regulovať ich následky.

Nevedomie a vedomie sa vzájomne ovplyvňujú: nevedomé procesy vplývajú na vedomé rozhodnutia a vedomé rozhodnutia z dlhodobého hľadiska menia nevedomé vzorce. Pomer vedomej a nevedomej časti psychiky sa v priebehu života mení (dieťa si uvedomuje menej ako dospelý a vie sa horšie vedome regulovať) a vplývajú naň aj konkrétne rozhodnutia (alkoholik je viac závislý od nevedomia ako nealkoholik).

Sloboda a životné stratégie

Rozhodovanie a konanie človeka je značne ovplyvnené nevedomými procesmi, ale nedá sa z nich plne predpovedať. Miera nezávislosti od nevedomia zodpovedá miere slobody človeka. Čím viac si človek uvedomuje a čím viac vie vedomím ovplyvniť, tým je slobodnejší.

Človek si môže zvoliť, ako svoje vedomé schopnosti použije a podľa toho prichádzajú do úvahy rôzne scenáre vývinu. Jednou možnosťou je nasledovať subjektívne sympatie a antipatie plynúce z nevedomia, vyhľadávať, čo je človeku príjemné a vyhýbať sa tomu, čo je nepríjemné – stratégia hedonizmu. Ak človek nevedomé vzorce nasleduje svojím vedomím, posilňuje ich a postupne sa od nich stáva závislejším.

Druhou možnosťou je zážitky vnímať ako prostriedok na poučenie, pozrieť sa na ne objektívne: čo znamenajú, s akými vnútornými procesmi súvisia, čo sa z nich možno naučiť. Ide o stratégiu transcendencie. Ak človek do nevedomých procesov vstupuje vedome, môže ich pretvárať a stávať sa od nevedomia nezávislejším.

Medzi obomi stratégiami existujú plynulé prechody, ľudia sa v rôznych situáciách alebo oblastiach psychiky môžu rozhodnúť rozlične. V priebehu vývinu sa ale trend postupe ustáľuje. V našej teórii popisujeme oba varianty (z čoho možno odvodiť prechody medzi nimi) a ich dôsledky, ktoré nastávajú bez ohľadu na to, či k voľbe stratégie dochádza vedome alebo nevedome.

Sublimačné línie a integrita

Z psychologického hľadiska človek svojím konaním napĺňa psychologické potreby. Vyhľadáva určité kvality vnútorného prežívania, ktoré sú obvykle viazané na niečo vonkajšie, na niečo, čo človek nevie vedome ovplyniť (telesný proces, vonkajšia aktivita, druhá osoba). Vnútornú kvalitu možno zažívať vo väzbe na rôzne vonkajšie aktivity, napr. kvality charakteristické pre hnev sa objavujú pri fyzickej agresivite, športe, búrlivej diskusii alebo vôľovej meditácii.

Vonkajšie prejavy, pri ktorých človek psychické kvality zažíva, možno zoradiť na sublimačnú líniu od tých, ktoré sú úzko viazané na nevedomé procesy a človek ich nevie prežívať oddelene od vonkajšieho po tie, ktoré sú viac vedomé a človek si ich dokáže privodiť vnútornou vedomou aktivitou.

Nevedomé vzorce človeka vedú k napĺňaniu potrieb vo viazanosti na niečo vonkajšie. Vedomou aktivitou ich môže z dlhodobého hľadiska meniť a posúvať sa po sublimačnej línii. Stáva sa vedomejším, slobodnejším a približuje sa k stavu integrity. Aby sme presnejšie pochopili, ako sa nevedomé vzorce menia, musíme si priblížiť fungovanie osobnosti.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0