Úvod

V predchádzajúcej časti sme sa zoznámili so základnými konceptmi integratívnej teórie: sloboda a integrita, vedomie a nevedomie, hedonizmus a transcendencia a sublimačné línie. Zatiaľ sme ich rozoberali vo všeobecnej rovine. V tejto časti sa upriamime na oblasť osobnosti človeka a spresníme tieto pojmy vo vzťahu k jej štruktúre a dynamike.

Nadviažeme na naše členenie psychiky na vedomú a nevedomú a bližšie popíšeme jej zložky: nevedomie, Ja a integrované Ja (Self). Na os vedomie – nevedomie možno zároveň umiestniť tri hlavné psychologické procesy – dynamiky: myslenie, cítenie a vôľu. Aj keď u všetkých troch sa objavujú prvky vedomej aj nevedomej regulácie, líšia sa vo svojich pomeroch.

Myslenie najvedomejšia dynamika, je najviac nezávislé od telesných procesov a môžeme ho najviac vedome ovládať. Cítenie je viac prepojené s telesnými procesmi a častejšie sa spúšťa nevedome; svoje myšlienky zmeníme ľahšie ako emócie. Vôľa, hoci jej malá časť je daná k aktuálnej dispozícii na sebareguláciu, pozostáva prevažne z opakovaných, automatizovaných vzorcov správania. Na ich pretvorenie je potrebné vynaložiť opakované úsilie a menia sa len postupne – vôľa je preto najviac nevedomou z dynamík.

Pre každú z troch dynamík má človek voľbu: v myslení, cítení aj vôli sa môže prikloniť buď k hedonizmu, riadiť sa nevedomím, alebo transcendencii, nevedomie skúmať a prepracovávať. Podľa tejto voľby sa v dlhodobom hľadisku umiestňuje niekde na sublimačnej línii. V súlade s tým popisujeme oba možné scenáre vývinu, teda nižšie a vyššie formy troch dynamík, s vedomím, že môžu nastať ich rozličné kombinácie a v rôznych oblastiach psychiky môžu byť odlišné. Umiestnenie na sublimačných líniách zároveň predznamenáva úroveň slobody a integrity. Čím viac človek prepracuje svoje nevedomie, tým viac sa priblíži integrite a slobode.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0