Nevedomie

    Zhrnutie: nevedomie obsahuje vzorce myslenia, cítenia a konania, ktoré sa aktivujú automaticky, bez účasti vedomia. Niektoré nevedomé vzorce nás vedú k hedonizmu, iné k transcendencii.

Náš koncept nevedomia je podobný tomu, ktorý predkladajú iné psychologické teórie. Ide o vrstvu psychiky, ktorá je neprístupná vedomiu. Obsahuje väzby medzi rôznymi psychickými obsahmi: vzorce myslenia, cítenia a konania. Ide o vrodené emocionálne reakcie, automatizované vzorce správania, fóbie, komplexy a pod. Nevedomé vzorce sa spúšťajú automaticky za určitých podmienok, bez ohľadu na to, či to človek chce alebo nie. Vo vzťahu k ich vzniku je pasívny, do vedomia mu príde výsledok vzorca (napr. strach), s ktorým sa musí vysporiadať. Môže do istej miery vedome regulovať dôsledky, ale nevie ovplyvniť príčiny.

Nevedomie sa utvára a mení po celý život. Jeho najväčšia časť je vrodená a nadobudnutá v ranom veku, kedy človek mnohé udalosti vedome spracovať nevie. Nevedomé vzorce sa utvárajú aj v dospelosti: vytesňované obsahy, nevedomé učenie, závislosti a pod. Na druhej strane sa časti nevedomia v priebehu vývinu stávajú vedomými alebo až vedome kontrolovanými. Čiastočne ide o proces automatický – človek sa učí chodiť, hovoriť, ovládať fyziologické funkcie, oddiaľovať pôžitok... Dospelý má väčšiu vedomú kontrolu ako dieťa. Od istej úrovne je ale v rukách človeka, od neho závisí, do akej miery zapracuje a koľko vedomého úsilia do práce s nevedomím vloží.

Procesy v nevedomí sú dynamické, neustále sa aktivujú alebo vypínajú vzorce, ktoré človeku do vedomia vnášajú myšlienky, predstavy a emócie a ktoré ho dynamizujú ku konaniu. Tieto obsahy na úrovni vedomej racionalizuje, interpretuje, potláča, vyhovuje im a pod. Jeho vedomý postoj potom spätne vplýva na väzby v nevedomí.

Nevedomie, hedonizmus a transcendencia

V nevedomí sú uložené dva typy obsahov. Jedny sú späté s nižšími, pudovejšími stránkami psychiky: subjektívne túžby a chcenia, obavy, strachy a pod. Táto časť sa posilňuje, ak je oslabená vedomá kontrola (vplyv alkoholu, drog, únavy). Vedie nás k impulzívnemu správaniu, preferencii momentálneho uspokojenia, pudovosti a našu slobodu obmedzuje. Ide o vzorce, ktorých spúšťanie nemáme pod kontrolou a môžu byť v rozpore s tým, čo vedome chceme. Z nich plynie naša tendencia nasledovať hedonizmus.

Na druhej strane je v nevedomí uložené aj smerovanie k vyšším častiam sublimačných línií: k vede, umeniu, kultúre, morálke, náboženstvu, atď. Podvedome nás vedie k napĺňaniu integrity. Pociťujeme ho ako vnútornú potrebu správnosti niečoho: túžbu prispieť k ochrane životného prostredia, pomáhať iným ľuďom, mať deti a pod. Vedie nás k sublimovanejším, jemnejším formám uskutočňovania psychických potrieb a k slobode. Intuitívne vnímame, že pomocou neho dosiahneme transcendenciu, trvalejšie naplnenie, ktoré presahuje momentálny pôžitok. Často však vyžaduje obetovanie hedonistických potrieb, a tak je v rozpore s inými nevedomými vzorcami.

Každý človek má iné zloženie nevedomia a miera hedonistických a transcendečných predispozícií sa rôzni. Vždy však uskutočňuje voľbu, do akej miery ich naplní. Jeho voľba je obmedzená mierou slobody, ale istou váhou prispieva. Buď hľadá uspokojenie túžob – hedonizmus, alebo sa snaží vedome nájsť, pochopiť a posilniť vplyvy smerujúce ho k integrite – transcendencia. Aby mohol voľbu uskutočniť, potrebuje nástroj, ktorý môže nevedomie preskúmavať a pretvárať. Je ním jeho Ja.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0