Myslenie

    Zhrnutie: myslenie je schopnosť pracovať s psychickými obsahmi podľa objektívnych pravidiel. Je spomedzi troch dynamík najviac vedomé, ale zásadným spôsobom do neho zasahuje emocionalita.

Myslenie je schopnosť pracovať s psychickými obsahmi, ktoré si človek už uvedomil a hľadať medzi nimi súvislosti objektívneho charakteru. Ľudia s rozvinutým myslením dokážu dobre analyzovať, abstrahovať, identifikovať príčinné vzťahy, vyvodzovať závery a formulovať argumenty. Myslenie je spomedzi troch dynamík najviac vedomé a pod najväčšou vedomou kontrolou. Vieme ho ovládať viac ako emócie a myšlienku zmeníme ľahšie ako zvyk (vôľu).

Myslenie sa vyskytuje v dvoch podobách. Prvou je čisto formalistické myslenie, ktoré má povahu logického úsudku: z predpokladu A a predpokladu B vyplýva záver C. Toto je myslenie v samostatnej, čistej podobe, odohráva sa objektívne, podľa stanovených pravidiel. Druhou je určovanie východísk myslenia – ako si volíme predpoklady a na základe čoho ich meníme. Tento proces predchádza formalistickému mysleniu a kladie jeho základy. Sám už nie je procesom čistého myslenia, ale využíva aj prvky emocionality.

Myslenie a emocionalita

Pokiaľ by myslenie bolo úplne oddelené od emocionality, mohlo by sa uplatňovať len vo veľmi obmedzených kontextoch, ako čisto formálny usudzovací stroj. Akonáhle ide o riešenie praktických problémov, ktoré sú takmer vždy zle definované (zhodnotenie sociálnej situácie, tvorivosť, oddeliť podstatné od nepodstatného), je potrebný istý odhad, cit, ktorý nie je produktom čistého myslenia (aj keď môže byť racionalizovaný), ale skôr intuície. Mechanické myslenie by nemohlo prekročiť aktuálny rámec, byť tvorivé.

Emocionalita do myslenia zasahuje na úrovni základných predpokladov. Ovplyvňuje rozhodnutia ako: nad ktorými vecami rozmýšľame? Čo považujeme za relevantný argument? Z akých predpokladov vychádzame? Sme ochotní ich zmeniť a na základe čoho? Samotný proces myslenia síce objektívny je, ale vzhľadom na predpoklady, ktoré sú dané (aspoň čiastočne) emocionalitou.

Otázkou je, ako môže myslenie spoznávať niečo objektívne, ak sa opiera o emócie, ktoré sú subjektívne. Technológie, veda vynálezy a celý svet okolo nás ukazujú schopnosť myslenia zistiť niečo objektívne a tvorivo to využiť v prospech ľudstva. Odpoveď je v tom, aký typ emócií do myslenia vstupuje. Existujú emócie, ktoré nás vedú k subjektivite, ale aj emócie, ktoré naše predsudky odstraňujú a nestoja v ceste objektívneho poznávania.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0