Nižšie a vyššie myslenie

    Zhrnutie: myslenie možno použiť na odôvodňovanie toho, čo sa človeku páči alebo čo chce – hedonizmus (nižšie myslenie) alebo hľadanie pravdy – transcendencia (vyššie myslenie).

Ako sme už spomínali, myslenie má dve formy. Prvou je čisto formálne usudzovanie, ktoré je objektívne a riadi sa jasne danými východiskami. Druhou je určovanie východísk a priorít, ktoré musí byť sčasti emocionálnym procesom a zároveň určuje povahu prvého procesu – podľa zvolených východísk sa riadi aj objektívny proces usudzovania. Myslieť úplne oddelene od emocionality je v praxi možné iba vo veľmi obmedzených kontextoch, napr. riešenie logického príkladu. Aj tu síce do myslenia vstupuje emocionalita (heuristiky, dojmy), ale človek dokáže aplikovať korekcie podľa presne daných pravidiel. Akonáhle je potrebné riešiť problémy praktického života (určenie priorít, tvorivosť, vzťahy s ľuďmi), myslenie sa musí opierať o emócie.

Kľúčovou otázkou je aké emócie do procesu myslenia vstupujú. Môže to byť napríklad hnev, antipatická emócia, pod vplyvom ktorej sa na druhého človeka nepozeráme nepredpojate, ale všímame si tie jeho vlastnosti, ktoré náš hnev odôvodňujú. Môže to byť túžba, sympatická emócia, kedy nás niečo priťahuje a máme tendenciu si negatívne stránky príslušnej veci alebo osoby všímať menej. Môže ísť o potrebu uchovať si pozitívny sebaobraz, kedy si človek nepripúšťa časti vlastnej osobnosti. Všetky tieto vplyvy môžu byť, a často sú, neuvedomované.

Pre uvedené prípady platí, že nejde o otvorené popretie reality (hoci myslenie krajne zasiahnuté emóciami sa k nemu uchýliť môže). Ide o zúženie záberu, zmenu dôrazu, malú úpravu základných predpokladov. Človek si všíma iba časť reality a to tú, ktorú mu ako podstatnú ukazujú jeho sympatie a antipatie, čo sa mu páči a nepáči, čo chce a nechce. Môže sa pritom opierať o racionálne argumenty, ktoré sú logicky konzistentné – racionalizovať svoje zmýšľanie. Už predpoklady sú však obmedzené, nezahŕňajú celú realitu, iba jej časť. Takýto prístup sa prejaví nekonzistenciami na úrovni rozsiahlejších súvislostí, ktoré človek môže racionalizovať ad hoc argumentom. Tvrdí napríklad, že už prekonal závislosť na cigaretách a keď fajčiť znovu začne, odôvodní to tým, že tentoraz ide o jeho voľbu.

Musia však všetky emócie zužovať myslenia a obmedzovať ho? Pre osobné (nižšie) emócie ako hnev, závisť, žiarlivosť, túžba po zisku to platí. Týkajú sa záujmov človeka, toho, čo on chce alebo nechce, čo sa mu páči alebo nepáči. Existujú ale aj emócie nadosobné, pri ktorých človek svoju subjektivitu presahuje. V diskusii mu nejde o to, aby vyšiel ako múdrejší z dvojice, ale aby sa spoločne dopracovali k pravde. Nechce potvrdzovať svoj pozitívny sebaobraz, ale vidieť sa objektívne, aby mohol spraviť vhodné opatrenia a pracovať na zmene svojej osobnosti. Ak sú emócie človeka nadosobné (vyššie), jeho myslenie neobmedzujú, ale, naopak, predsudky rozpúšťajú a nestoja mu v ceste poznania.

Vyššie a nižšie myslenie

Z uvedeného nám vyvstáva obraz vyššieho a nižšieho myslenia. V oboch variantoch používa myslenie podobné procesy (argumentácia, abstrakcia, analýza, syntéza), ale s iným motívom.

Nižšie myslenie je účelové a subjektívne – slúži naplneniu a odôvodneniu subjektívnej potreby bez ohľadu na to, či sa zakladá na pravde, je parciálne a jednostranné – vyberá si, čo mu vyhovuje. Je prepojené s nižšími emóciami, ktoré človeka vedú všímať si, čo sa mu páči a chce a nevšímať si, čo sa mu nepáči a nechce. Prejavuje sa pri jednostrannom intelektualizme, vyhľadávaní potvrdenia vlastného názoru, dokazovanie si pravdy v diskusii a pod. Typicky si človek nižšie myslenie racionalizuje ako myslenie vyššie.

Vyššie myslenie je objektívne – pozerá sa na veci, ako naozaj sú a abstrahuje od vlastných túžob, integratívne – všíma si celok, nielen tie časti, ktoré vyhovujú potvrdeniu jeho názoru. Je prepojené s vyššími emóciami, nadosobné, človeku nejde o potvrdenie si niečoho, ale poznanie pravdy. Prejavuje sa v nepredpojatom hľadaní pravdy, v slobodnom vedeckom bádaní stojacom nad paradigmami.

Nižšie myslenie je viac dynamizované nevedomím – aj keď samotný proces myslenia je prevažne vedomý, človek, ktorý má predsudok, je ovplyvnený nevedomou emóciou. Jeho myslenie skresľuje tým, že filtruje obsahy, ktoré sa mu dostanú do vedomia. Človeku s predsudkom hlbšie súvislosti môžu ostať skryté, čo si vôbec nemusí uvedomovať. Predsudok zabraňuje vhľadu a pohľadu na situáciu z inej strany. Človek smerujúci k vyššiemu mysleniu sa, naopak, snaží svoje predsudky spoznať a rozpustiť, následkom čoho mu do procesu myslenia nevedomie vstupuje menej.

Voľba v oblasti myslenia

Človek vykonáva voľbu hedonizmus – transcendencia v oblasti myslenia tým, ako sa svojím vedomým Ja stavia k procesu myslenia. Ak má názor vopred utvorený, predsudky, vyhľadáva si potvrdenie toho, čo sa mu páči a nie je ochotný zmeniť svoje východiská, používa myslenie hedonisticky. Táto skutočnosť býva obvykle neuvedomovaná.

Pokiaľ človek proces svojho myslenia reflektuje, snaží sa zistiť, ako mu doň zasahujú osobné (nižšie) emócie (v ktorých oblastiach má predsudky) a odstraňovať ich, je otvorený zmene svojich názorov a predpokladov, snaží sa pozerať na veci čo najviac nepredpojate a celostne, je na ceste transcendencie.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0