Vôľa

    Zhrnutie: vôľa je schopnosť regulovať telesné a mentálne procesy. Malá časť vôle je k dispozícii vedomiu na aktuálnu sebareguláciu, väčšina je viazaná v automatizovaných nevedomých vzorcoch. Tieto vzorce sa dajú poznávať a meniť vedomou aktivitou.

Vôľa je schopnosť regulovať telesné a psychické procesy. Človek so silnou vôľou sa vie dobre sústrediť, ovládať svoje emócie, znášať zlyhanie, vyznačuje sa vytrvalosťou a sebapresadzovaním. Vôľa je dobre rozvinutá u ľudí, ktorí sa v nej trénujú systematickým opakovaním vôľových aktivít (športovci, vojaci, riadiaci manažéri, jogíni...). Výskumy ukazujú, že rôzne oblasti sebaregulácie čerpajú zo spoločného vôľového rezervoára. Ak sa človek vyčerpá potláčaním emócií, má horší výkon v úlohe na koncentráciu, ak je nútený potláčať myšlienky, v nasledujúcej úlohe má nižšiu frustračnú toleranciu a pod. Mentálna sebaregulácia oslabuje fyzickú vytrvalosť a naopak.

Z hľadiska osobnosti je vôľa uložená v nevedomí, Ja aj v Self. Nevedomá vôľa človeka dynamizuje automaticky, nedobrovoľne. Vôľa zo Self je tiež automatizovaná, ale dodáva človeku silu, ktorú pociťuje ako kongruentnú s vedomím. Ja je na pomedzí, disponuje malým množstvom vedomej vôle, ktorou sa v konkrétnych životnách situáciách prikláňa na jednu alebo druhú stranu. Z dlhodobého hľadiska tak vôľu "prelieva" medzi nevedomím a Self alebo naopak.

Ja disponuje oproti nevedomiu a Self menším množstvo vôle. Výskumy ukazujú, že schopnosť vedomej sebaregulácie v aktuálnom momente je u človeka obmedzená. U netrénovaných ľudí už po niekoľkých minútach intenzívnej koncentrácie dochádza k výpadkom pozornosti. Keď sa vyčerpajú zdroje vedomej sebaregulácie (vykonávané cez Ja), väčší vplyv majú nevedomé vzorce.

Vôľa a nevedomie

Vôľa nemusí byť vždy uplatňovaná vedome. Telesné a psychické procesy prebiehajú neustále. Pokiaľ do nich človek nevstupuje vedome, alebo je vyčerpaný a nemá silu do nich aktívne zasahovať, riadia sa nevedomými vzorcami, teda zvykom, ktorý je automatizovaný.

Akú povahu majú tieto automatické vzorce? Sú uložené v nevedomí a ako sme spomínali pri pojednaní o nevedomí, časť je vrodená, časť utvorená počas raného vývinu a ďalšie časti sa utvárajú počas celého života, v podstate nepretržite. Najlepšie sa ukážu v stavoch, keď je vedomie (s ním aj vedomá vôľa) oslabené (únava, stres, intoxikácia alkoholom) alebo nemá čas reagovať (krízové situácie, rýchle reakcie).

Väčšina modelov sebaregulácie vychádza z toho, že človek má základné nevedomé túžby a pudy, ktoré ho ženú a dynamizujú, ale môže ich do istej miery ovládať vďaka nácviku, zvykom, vplyvu kultúry a pod. Ak sa ale vrstva psychiky zodpovedná za sebakontrolu oslabí, pudy a túžby sa začínajú silnejšie vyplavovať, a človek je menej schopný ich regulovať. Ľudia typicky konajú viac impulzívne (fajčenie, alkohol, jedlo, sexualita, riskovanie, agresivita), vyhľadávajú okamžité uspokojenie potrieb a sú menej schopní oddialiť pôžitok.

Vôľa a integrita

Spomínaný vzorec vo všeobecnosti naozaj platí. Existujú ale významné individuálne rozdiely. Ukážme si to na príklade alkoholu. Niektorí ľudia sú pod vplyvom alkoholu euforickí, iní depresívni; niektorí agresívni, iní vyhľadávajú ľudské zblíženie; niektorí sú excitovaní, iní inhibovaní. Tu sa prejavuje rozdiel nevedomých vzorcov – líšia sa podľa osobnostných predpokladov. Po druhé, zmeny v správaní človeka po požití alkoholu môžu byť mierne až značné, čo súvisí s integritou osobnosti. S oslabením vedomej regulácie sa posilňuje vplyv automatizovaných vzorcov. U integrovaného človeka sú viac v súlade s vedomím, lebo už boli vedomím prepracované. Výsledný rozdiel v správaní teda nie je taký veľký ako u človeka neintegrovaného.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0