Zhrnutie

Nevedomie, Ja a Self

Ľudská osobnosť má vedomé aj nevedomé zložky. Nevedomie dynamizuje psychiku automaticky, za určitých okolností sa v ňom aktivujú vzorce, ktoré do vedomia vnášajú myšlienky, predstavy, emócie a pohnútky ku konaniu. Nevedomé vzorce môžu odporovať vedomiu alebo sebe navzájom.

Ja je vedomá zložka psychiky. Môže si uvedomovať dôsledky nevedomých procesov a čiastočne ich regulovať. Cielenou aktivitou môže nevedomé vzorce postupne pretvárať. Self sú bývalé nevedomé obsahy, uvedomené, pochopené a prepracované vedomým Ja. Aktivujú sa automaticky, na rozdiel od nevedomých vzorcov neprotirečia Ja ani sebe navzájom, prispievajú k integrite osobnosti.

Hranice medzi nevedomím, Ja a Self nie sú nemenné. Ich obsahy sa prelínajú neustále, najviac však počas zmenených stavov vedomia (snívanie, halucinácie, hypnóza...). V zmenených stavoch vedomia sa viac prejavujú nevedomé vplyvy, často v symbolickej forme (predstavy, sny). Dosah vedomého Ja možno rozširovať tak, aby vedelo vedome vstupovať do nevedomých procesov aj v zmenených stavoch vedomia (napr. lucídne snívanie), a tak spracovať aj hlbšie nevedomé obsahy.

Tri dynamiky – myslenie, cítenie a vôľa

V ľudskej psychike prebiehajú tri hlavné procesy – dynamiky. Všetky majú vedomé aj nevedomé prvky, ale líšia sa v ich zastúpení.

Myslenie je najviac vedomá dynamika. Je to schopnosť narábať s psychickými obsahmi podľa objektívnych zákonitostí (analýza, abstrakcia, identifikácia súvislostí, argumentácia). Dôležitým spôsobom doň zasahuje cítenie – určuje, z akých predpokladov myslenie vychádza, na základe čoho ich mení, čo považuje za relevantný argument a pod.

Cítenie je schopnosť prežívať a prejavovať emócie. Človek s rozvinutým cítením dokáže dobre preciťovať svoje emócie a rozpoznať a vyvolávať ich u druhých. Niektoré emócie úzko súvisia s nevedomím a telesnými procesmi (hnev, strach), iné sú viac vedomé a myšlienkové (pokora, nadosobná láska).

Vôľa je schopnosť regulovať mentálne a telesné procesy. Určitá časť je daná Ja na aktuálnu sebareguláciu, ale väčšina je nevedomá: uložená v automatizovaných vzorcoch, plynúcich z nevedomia a Self. Na zmenu týchto vzorcov je potrebné opakované úsilie, menia sa najpomalšie, preto je vôľa najmenej vedomou z troch dynamík.

Voľba v dynamikách

Tendencie k hedonizmu a transcendencii sa prejavujú vo všetkých troch dynamikách. Pri každej môžeme hovoriť o jej nižšej, hedonistickej a vyššej, transcendenčnej forme. V praxi sa vyskytujú v medzistupňoch a kombináciách.

Nižšie myslenie spočíva v účelovom a selektívnom vyhľadávaní toho, čo sa človeku páči a čo chce. Akcentuje a všíma si tú časť faktov, ktorá vyhovuje jeho zámeru. Vyššie myslenie spočíva v nepredpojatom hľadaní pravdy, nevyberá fakty účelovo, ale sa na poznanie pozerá celostne.

Nižšie emócie sa sú založené na subjektívnych sympatiách a antipatiách (strach, hnev, závisť, pýcha...). Sú viac prepojené s telom (typické postoje a tvárové výrazy), majú menší kognitívny obsah a dostavujú sa z nevedomia. Vyššie emócie sú úzko spojené s myšlienkovým obsahom, človek v nich presahuje subjektívne túžby a chcenia (pokora, nadosobná láska, skromnosť...). Človek na nich musí vedome pracovať a aktívne ich budovať.

Nižšia vôľa je voľa ukotvená v nevedomých vzorcoch, ktorých spúšťanie človek nemôže kontrolovať a môžu byť v rozpore s vedomím. Vyššia vôľa vzniká vedomým rozpojením a prepracovaním nevedomých vzorcov tak, aby boli v súlade s vedomím. Je uložená v Self a Ja sa o ňu opiera.

Interakcia medzi dynamikami

V ľudskej psychike sú aktívne všetky tri dynamiky súčasne a navzájom sa ovplyvňujú systémom spätných väzieb: vedomé postoje (úroveň myslenia) ovplyvňujú emocionalitu, emócie ovplyvňujú myslenie, vzorce myslenia a emócií sa opakovaním automatizujú do vzorcov na úrovni vôle. Každým zopakovaním vzorca sa väzby posilňujú. Čím sú silnejšie, tým viac vôle za nimi stojí a tým viac vôle je potrebné vynaložiť na ich zmenu.

Ak chce človek aktívne prepracovať svoju osobnosť, musí sa spočiatku oprieť o najvedomejšiu dynamiku, ktorú vie najlepšie ovplyvniť: myslenie. Ak zmení postoje a svoje emócie pochopí, dokáže na sublimačnej línii nájsť alternatívy k súčasnému napĺňaniu potrieb. Vedomím zvolený vzorec musí následne opakovať, aby sa automatizoval, cím utvorí zvyk, ktorý prejde až na úroveň vôle – toľko náčrt procesu, ktorý je sám o sebe značne viac komplikovaný a bližšie si ho popíšeme v ďalších kapitolách.

Uverejnené: 17. septembra 2014
Verzia: 1.0